Výroky na zamyslenie
Komentáře
Přehled komentářů
Raz pride ten deň.keď ma budeš hľadať,ale nenajdeš ma.Pamätaj,že bol čas,keď som tu pre teba bola.ale ty si nevedel oceniť moju pritomnosť
Poďakovanie pre mamu
(agnes, 22. 1. 2010 17:07)Chcem Ti po ďakovať za všetko krásne.Za to,že si sa o mňa starala,za to,že si ma s láskou vychovávala.Za to,že si mi nikdy nedala pocítiť hlad,za to že si ma mala rada,že si mi spievala a uspávala.Tvoje ruky perú žehlia,upratujú,varia,viem aj ,že sa niekedy správam ako chcem.Viem že som občas zlá a kričím po Tebe,ale mám iba Teba a len Tebe dôverujem.Bola si vždy pri mne aj keď som sa bála,bola si vždy pri mne a na to som niekedy zabudla.Bola si vždy pri mne iba ja som si to neuvedomovala,chcela si mi vždy dobre,ale ja som to nechápala.Ďakujem Ti,že si mi vždy odpustila,aj keď som sa správala tak že som si to nezaslúžila.Ďakujem Ti za Tvoje rady a pochopenie,ďakujem Ti,aj keď som Ti občas spôsobila trápenie.Ani som si neuvedomovala čo by som robila bez Teba,až teraz viem,že by som bola ako bezdomovec bez mena.Bola by som jednoducho sama.Preto teraz zo sklopénou hlavou a nemým výrazom na tvári,chcem sa Ti ospravedlniť za všetky tie výrazi.Za všetko čim som Ti ublížila,alebo Ťa ranila,prepáč mi,ja viem,že som si Ťa nezaslužila.
Mama,mam osemnasť
(agnes, 10. 11. 2009 16:44)Mama, mam osemnásť ,stojím tu a myslím na Teba.Čo robíš,myslíš aj ty na mňa. Spomínaš na tu modrú deku ktorá mi tak svedčila.S otcom ste boli radi,veď som bol váš.Potom príšla prvá taška choroba,tvoja uplakaná tvar.Ja som ležal a ty si ma strážila.Potom spomínaš,šli sme spolu aj s otcom,po prvýkrát do školy ,ale potom to muselo isť aj bez mami. Škola ubehla .Život mi postavil do cesty prvé prekážky,áno prvé ,lebo tie predošle si za mňa odstraňovala ty,Neraz si kladiem otázku :Čo by nato povedala mama.Dnes tu stojím,čakám kedy mi pripevnia zelenú stužku .Stojím tu sam ,hovorím si.mama kdesi,prečo nie si tu vedľa mňa ,veď si stále hovorila ako nás máš veľmi rada.
rozpravka
(agnes, 21. 5. 2009 22:56)Niet krajších/smutnejšich/ rozpravok ako su tie,ktoré píše sam život.
štastie
(agnes, 21. 5. 2009 22:53)Žena, ktorá nevie byť štastná doma nebude štastna nikde.
Bolesť
(agnes, 28. 3. 2009 15:14)Och ,ako veľmi by som si priala byť nema.aby som už nemohla klamať tým ktorých milľujem.Och ,ako veľľmi bysom si priala byť slepa,aby som nevidela utrpenie iných.Och ako veľmi bysom si priala byť hlucha,aby som už nepočula matkin plač.
matkin žial
(agnes, 28. 3. 2009 15:07)Neplačem dievčatko,musím byť vesela,slzy si ukryvam.Chodim tu každy deň,bysi tu samotná,v zemi neležala.Spinkaš tu môj kvietok najdrahši.Zapalim kahanček,plamienok na chviľu privola spomienku n anaš kratky spoločny život.Spi si moje dievčatko nič ťa už nemuči.Na svete ostali len pre smutnu matku spomieky.
Starnutie
(agnes, 12. 2. 2009 8:52)TO čo sposobuje starnutie, nieje vek ale samota a opustenie.
Život
(agnes, 10. 2. 2009 20:53)Som sedemdesiat ročná dochodkyňa.Ešče pred dvoma rokmi som podnikala Príšly problemi zmanželom musela som mu venovať seli deň a podnikanie nechať.Prišla doba o ktorej som si myslela:Doba bezstarostného dôchodkoveho života a uživania si volnýžch chviľ.No namiesto toho na mňa doľahla samota a smútok,ba aj pocit krivdy od najblyšich.Manžel v posteli a deti maju svoje rodiny namňa nemaju času. Vnučata tie maju ine starosti nemeju času na babku a dedka.Neraz som si už aj poplakala.Najviac ma ranila zrada ceri.Hovori sa že každe obdobie života ma svoje čaro.Plati to aj o starobwe? Možno ,ale nie u každeho,niekedi je staroba kruta.
Štastie
(agnes, 6. 2. 2009 22:05)Keby každy človek na svete urobil iba jedneho ďaľšieho človeka štastným,bol by šťastný celý svet.
Ľudske vztahy
(agnes, 6. 2. 2009 22:01)Najvätším prepychom je prepych ľudských vzťahoch.Doležite je najsť si svoje miesto a uvedomiť si,čo môžem a čo nemôžem.Vesmirnou zlomyselnosťou sme odsudení žiť iba istý obmedzený počet rokov.Mali by sme teda využiť každú chviľu,aby sme prinašali radosť sebe i druhým.
Štastie
(agnes, 28. 1. 2009 17:13)Štastie je istý moment v živote za ktorýmkeď siahneme tak sa nám rozplyva,štastie je nepretržita tužba,vnútorna potreba,jedna z hnacich síl existecie človeka Štastie nie je čosi,čo nám padá do lona ako dar osudu,ale štastie je vlastne už vtom že sa oň usilujeme.Štastie je ista chvilka,ktorú možeme pocitiť,ale vzápeti,ako si ju uvedomime,už tento pocit štastia prestava,pretože ho už začiname čímsi merať.Štastie k nám neprichadza samo,ale rozhodne nepride k tomu kto sa oň neusiluje.
Osemnasť ročna
(agnes, 27. 1. 2009 23:37)Mama,mám osemnásť.Mama,ten úsmev na tvojej tvari nie je pravý,veď sa ti chce plakať.Ale mama!Ach tak,ti spominaš.Spominaš,keď ma v nemocnici plesli po zadočku a ty si počula môj hlas.Bol to môj hlas a ty si ho počula prvá.A vo vidinach a v každom sne som sa ti postupne zjavovala,až som bola osemnásťročná.A dnes je to skutočnosť.Stojim tu,ale prosím ,ak bzudeš chcieť,vratim sa.Spominaš,tá nová deka mi svedčila,aj cumlik a s otcom ste boli radi,veď som bola vaša.A potom prvé slovko "mama" a ja som sa pýtala svojou rečou mama,čo robiš,mama a prečo sa ti lesknú oči?A ty si s láskou odpovedala:ty dieťa moje,tomu ešte nerozumieš a slza ti padla na líce. A potom to prišlo.Prve ťažké choroby,tvoja uplakaná tvár,ja som ležala a ty si stražila červeň mojej tváre.A potom,raz,spominaš,šli sme spolu poprvýkrat do školy.Dali mi veľké krásne lízatko.Ale potom to muselo ísť aj bez lízatka,aj bez mamy.Prvé kostrbaté áčko,prvá jednotka v zošite a ty si sa usmievala,pamätaš,mama?Škola ubehla.ˇYivot mi postavil do cesty prvú prekažku.Ano,prvú,lebo tie predošle si za mňa odstraňovala ty.Začali mi vykať.Mama,na čo mysliš?Snaď na to,ako som prvýkrát prišla domov neskoro?Viem,bola to hluposť,ale ako ti to vysvetliť,chcela som len spoznať kúsok ozajjstneho večera.večera vo dvojici.Nie,nebolo to nič zlé,len ten večer sa myslim spája s prvým bozkom.A potom som si spomenula na teba,mama.Mama,veriš,že ty stojiš za tým všetkým a neraz si kladiem otázku:Čo by na to povedala mama?Mama,Ty plačeš.Neplač Raduj sa!Veď mám osemnásťA v nemocnici už davno na mňa zabudli a tá deka už dávno nie je nova.Ale ja som tu.Stojím tu pred tebou snaď taká,aku si ma chcela mať.Mám osemnásť,mama a ja ti za ne pekne ďakujem
sok
(Agnes, 27. 1. 2009 23:06)Človek ktorý je zamilovaný sam do seba,má tú výhodu,že zvyčajne nema sokov
raz pride ten deň
(Agnes, 24. 11. 2014 22:13)